Hodnota zlata sa už niekoľko týždňov drží okolo úrovne 1500 USD, pričom v rovnakom období pred rokom sa jeho cena pohybovala pod hranicou 1300 USD. Dôvodov prečo v priebehu posledných dvanástich mesiacov cena tohto drahého kovu tak výrazne vzrástla je viacero.
K tým najdôležitejším patria znižovanie úrokových sadzieb centrálnych bánk, dianie okolo obchodnej vojny medzi USA a Čínou, rovnako ako vrcholiace napätie okolo brexitu, ktoré v posledných mesiacoch s očakávaním sledovala väčšina verejnosti.
Úrokové sadzby tento rok znižovala Európska centrálna banka (ECB) aj americká centrálna banka FED. Kým ešte v minulom roku FED zvyšoval úrokové sadzby a pripravoval si tak priestor pre manévrovanie v prípade príchodu recesie, tento rok so sebou priniesol zmenu v podobe znižovania. Prvýkrát oznámil zníženie sadzieb v júli 2019 a následne v septembri aj októbri 2019, pričom súčasná úroveň na ktorej sa pohybujú je medzi 1,5 až 1,75 percenta. FED sa tak snaží podporiť ekonomiku v krajine, ktorá sa musí vyrovnať s negatívnym dopadom vyššie spomínanej obchodnej vojny a spomaľujúcim trendom globálneho hospodárstva. Zároveň chce udržať menovú politiku.
Zmeny čaká aj ECB. Hoci centrálna banka udržuje základnú úrokovú sadznu na nezmenej úrovni 0 percent, na poste riaditeľa vystrieda Maria Draghiho bývalá šéfka MMF Christine Lagardeová. ECB navyše od novembra odštartovala opatrenie v podobe nákupu aktív v objeme 20 miliárd mesačne, ktoré má trvať až dovtedy, kým sa neprejaví v zmene vývoja ekonomiky EÚ, ktorú trápia nielen globálne hrozby, čo môže viesť k ďalšiemu tlačeniu ničím nekrytých peňazí, ktoré tak strácajú na hodnote.
To logicky z pohľadu investorov nahráva v prospech rastu ceny drahých kovov vrátane zlata, ktorého hodnota sa počas stredajšieho obchodného dňa pohybovala okolo úrovne 1480 USD za uncu. Spolu s ním za posledný rok rástli aj ceny ostatných drahých kovov ako paládium, platina, ródium alebo striebro.